Ak by si si mal predstaviť slovenskú kultúru ako osobu, ako by si ju opísal? Ako sa dnes má?
Je to mladá, čerstvá matka samoživiteľka. Je veľmi ambiciózna a snaží sa z mála urobiť veľa.
Čo pre teba znamená sloboda prejavu?
Mám pocit, že v dnešnej dobe dostáva zbytočne temné podtóny. Každý sa s ňou oháňa, ale ľudia jej dostatočne nerozumejú. Súvisí totiž tiež so zodpovednosťou. Majú ísť spolu ruka v ruke.
Považuješ diverzitu v umení a kultúre za dôležitú?
Pre mňa je to absolútna samozrejmosť, tak ako v umení, celkovo aj v živote. Vnímam ju však v zmysle podpory. Dotované by malo byť všetko, folklór, balet, dúhové divadlo, queer projekty, výstava starých kobercov alebo baníckych nástrojov. Diverzitu sledujem však aj z pozície diváka. Je fajn vyjsť zo svojej bubliny a navnímať aj iné projekty. Dať priestor aj ako divák rôznorodým formám umeleckého vyjadrenia.
ANDREJ DÚBRAVSKÝ BUDE SÚČASŤOU PREDNÁŠOK NA NAŠOM EVENTE TOP_SESSION V POSLEDNÝ SEPTEMBROVÝ VÍKEND V BRATISLAVE.
Boj proti “inakosti” vo svojej podstate vychádza zo strachu. Je niečo, čoho sa z hľadiska kultúry bojíš ty?
O seba sa nebojím vôbec, skôr o prežitie iných a zmysluplných projektov. Ako sa napríklad teraz deje v múzeu v Banskej Štiavnici. Absolútne skvelá inštitúcia, ktorá presiahla celý región, je dnes v koncoch. Kvôli novému riaditeľovi odchádza celý odborný tím a umelci odmietajú pod takýmto vedením vystavovať. Najmä kvôli tamojším výstavám som sem brával zahraničné návštevy. Tie boli v šoku z toho, že v nejakom stredovekom banskom meste, v lone prírody, je takáto galéria s fokusom na súčasné umenie. Neviem, kam ich budem brávať teraz.
Polarizácia je aktuálne prítomná v rodinách, na pracovisku, vlastne všade okolo. V čom vidíš riešenie? Ako sa spolu opäť rozprávať?
Treba sa zamyslieť nad tým, kto nám (verejnosti) podkladá svoj názor a čo tým sleduje. Zároveň treba mať ku všetkým ľuďom s iným názorom súcit.
Majú kultúra a umenie moc ľudí spájať?
Pre mňa je toto jedna z najdôležitejších úloh kultúry. Socializačný aspekt je super dôležitý. Umenie je platforma, kde sa ľudia majú možnosť stretnúť. Ja s tým mám skvelé skúsenosti. Viem, že aj na mojich vernisážach vznikli nielen priateľstvá, ale aj romantické vzťahy, myslím, že nejaký vyústil až do manželstva. Umenie má dar tvoriť komunity.
Myslíš si, že je dnešná mladá generácia vedená k umeniu a kultúre? Ako si svoj vzťah k nim našiel ty? Viedli ťa k tomu rodičia?
Moja mama je chemická inžinierka, ale behali sme veľmi veľa po všetkých možných múzeách, kde mi vysvetľovala napríklad umelecké slohy. Mal som takú obsesiu. V 10-tich rokoch som chcel jeden víkend stráviť v národnej galérii, kde som bol posadnutý expozíciou barokovej maľby. No a ďalší som si to zas namieril do prírodovedného múzea, kde som si najviac išiel zbierky hmyzu.
Čo ma mrzí, je, že v školách sa umeniu dostatočne nevenuje. Na výtvarnej ti dajú nakresliť koníka a tým to končí. Bolo by super, ak by sa na výtvarnej aspoň zľahka deťom vysvetlili dejiny umenia, tak ako napríklad na hudobnej, ale samozrejme bez písomky! Napriek tomu si myslím, že súčasné umenie zažíva zlatý vek. Lámu sa rekordy návštevnosti, záujem majú aj mladí ľudia. Instagramové účty s umením sledujú tisíce ľudí… vidím to optimisticky.
,,Žite zdravo fyzicky aj mentálne, aby ste mali energiu vzdorovať temnote."
Toto číslo reflektuje spoločenskú neistotu - v kultúrnom prostredí, módnom priemysle, vo svete. Čo ti dáva nádej do budúcnosti?
Všetko je v pohybe, nič tu neostane navždy. Umenie je tu, nikam neodchádza. Menia sa vlády, ale kultúra stojí na umelcoch, divákoch.
Aktuálne vydanie má názov Destinácia neznáma. Kde nás ako spoločnosť vidíš o rok?
Nemám žiadne predikcie, som sám zvedavý. Dúfam, že nás už nečakajú žiadne nepríjemné prekvapenia. (smiech)
Aký odkaz by si dal budúcim generáciám?
Starať sa o svoj well-being. Žite zdravo fyzicky aj mentálne, aby ste mali energiu vzdorovať temnote.
Lístky na event Top_Session, kde Andrej porozpráva o svojej tvorbe v rámci prednášok, nájdete tu.
text: KK foto: Branislav Šimončík
