Inštaláciu tvorí jednoduchá nerezová konštrukcia v tvare valca, na ktorej sú zavesené najnovšie titulky magazínu Top Fashion. Až keď návštevník obíde konštrukciu, zistí, že sa do nej dá vstúpiť. Vnútri ostáva obklopený 240 kusmi zrkadiel, ktoré vytvárajú ilúziu nekonečného priestoru.
Ilúzia vytvára svet nekonečnej hĺbky, fantázie a predstavivosti. Každý návštevník si vytvára svoj vlastný svet, farby a prostredie obsahu knihy či časopisu, čo vedie k jedinečnému zážitku. Každý zážitok je neprenosný a unikátny, rovnako ako odraz v zrkadle.
Ako vnímaš rozdiel medzi inštaláciou, ktorú si pripravil pre prvý ročník Top_Session, a tou aktuálnou? Čo sa zmenilo v tvojom prístupe tento rok?
Tento rok je projekt viac premyslený. Ten minulý bol úplný punk a experiment, ktorý nakoniec vyšiel a ľuďom sa páčil. Dokonca natoľko, že si časopisy, z ktorých bola sedačka vyrobená, brali so sebou domov. Prístup zostáva rovnaký, len bez toho experimentu, pretože už viem, ako sa časopis správa, keď je použitý ako stavebný materiál. Zároveň sme sa z minulého roka veľa naučili a tohtoročná inštalácia bude modifikáciou tej minuloročnej.
Bolo pre teba dôležité, že si túto inštaláciu umiestnil do iného priestoru než minulý rok? Ako ťa nové prostredie ovplyvnilo pri tvorbe?
Určite áno. Minulý rok sme mali inštaláciu vo foyer, respektíve by som to skôr nazval vestibulom a schodiskom, takže mohla byť aj trochu nedokončená a surová. Tento rok sme v Primaciálnom paláci, kde je všetko pompéznejšie, so zlatými prvkami a podobne. Chvíľu som však zvažoval, či nezvoliť úplný kontrast a nepriniesť niečo ešte neformálnejšie, expresívnejšie.
,,Myšlienka nekonečného priestoru je odkaz na našu fantáziu a vnímanie sveta. Nemajme klapky na očiach a nevidme svet čierno-bielo len preto, že to nejaký autokrat povedal."
V ktorej knihe sa vieš nájsť ty sám? Máš nejaký titul, ktorý ťa hlboko ovplyvnil? Ako?
Rád čítam životopisy. Scar Tissue alebo Mick boli knihy, do ktorých som sa ponoril. Momentálne čítam The Creative Act a Way of Being od Ricka Rubina a Nestratiť sa sama v sebe od Čaputovej a Taberyho. Keď som bol mladší, mal som zo slovenských autoriek rád Matkina.
Keby si mal vydať knihu o svojom živote, aký by mala cover? Čo by si na ňom určite chcel zachytiť?
Čierna s čiernym písmom.
Ako si pracoval s myšlienkou nekonečného priestoru a zrkadlových odrazov v tejto inštalácii? Čo by si chcel, aby si návštevníci z tohto zážitku odniesli?
Neviem, či práve z tejto inštalácie si ľudia odnesú to, čo by som im najradšej doprial – aby sme sa na chvíľu zastavili a premýšľali nad svojimi slovami, emóciami, činmi, a nehnali sa neskutočnou rýchlosťou ďalej a ďalej. Ale ak si odnesú aspoň dobrý pocit, pekný zážitok či selfie, aj to poteší. Myšlienka nekonečného priestoru je odkaz na našu fantáziu a vnímanie sveta. Nemajme klapky na očiach a nevidme svet čierno-bielo len preto, že to nejaký autokrat povedal.
Spolupracuješ so Sebastiánom Komáčkom na pravidelnej báze? Ako spolu tvoríte, fungujete?
Naša spolupráca funguje veľmi zaujímavo, povedal by som až smiešne, ale funguje. Spoluprácu so Sebastiánom si veľmi vážim.
text: KK foto: Zuzana Žiačková
