1.3.2014
Bystrá vizionárka so serióznym prístupom k práci, náročná, vznešená, inteligentná, ale aj svetácka a zdravo sebavedomá. Takto si budú Beu - ako ju familárne nazývali - pamätať jej bývalí spolupracovníci a priatelia. Náš svet navždy opustila v druhej polovici februára vo veku takmer 90 rokov. Kým vlastne bola a prečo tak veľmi ovplyvnila módny svet?
Ak vám niečo hovoria mená Anny Wintour a Grace Coddington, pripíšte si na zoznam aj stálicu britskej redakcie, Beatrix Miller. Pred čitateľmi zostávala nenápadná, nikdy neposkytla žiadne interview ani nevystúpila v televízii a vždy ju viac zaujímal redakčný obsah než samotná móda. Napriek tomu mala nos na skvelých módnych redaktorov, medzi inými napríklad Marit Allen a Grace Coddington, či fotografov - Lord Snowdon, David Bailey i Helmut Newton vytvorili pod jej kreatívnym vedením nezabudnuteľné fotografie. Dokázala odhadnúť tenkú čiaru medzi experimentom a bláznovstvo a svojim redaktorom bezvýhradne dôverovala. Dlhé roky sa chystala napísať knihu, ktorá mala niesť názov Idols and Images, ale nakoniec ju nedokončila...
Beatrix a Grace Coddington (ilustrácia: Grace Coddington)V britskom Vogue pôsobila viac ako dve desaťročia, v rokoch 1964 až 1986. Ešte predtým však v 50. rokoch stihla spolu s vydavateľom Jocelynom Stevensom a Quentinom Creweom ako vedúca publicistiky vybudovať silný imidž magazínu Queen. Stal sa z neho atraktívny „must-have" časopis, akási kronika skenujúca život ľudí, ktorí sa ocitli v popredí vtedajšej éry. „Mala veľmi dobrý prehľad o tom, čo sa deje navôkol a každý mesiac to dokázala štýlovo zúročiť v jej milovanom Vogue. Nikdy však nebola úplne spokojná. Po každom vydaní sme na redakčných poradách zažili krátke obdobie lamentovania, pretože žiadne číslo nikdy úplne nespĺňalo jej predstavu, vždy však verila, že to nasledujúce môže. Musí. Nadšene sa starala o každú jednu stranu a úpenlivo hľadala pravdu, ktorá spočíva v detailoch. Bea mala svoje vlastné zbrane. Jej manikúra vyzerala, akoby sa automaticky sama obnovovala, jej nechty sa leskli krvavou červeňou, keď sa posúvali riadok po riadku čerstvo napísaného článku, ktorý čítala. Ticho by sa dalo krájať. A srdce vám takmer zastalo, keď sa červeň zastavila na nejakej chybe, zveličení, nešťastnej predložke či diskriminačnej poznámke," spomína bývala redaktorka a autorka knihy Vogue Book of Fashion Photography, Polly Devlin. Nato pokračuje: „Cítim sa nesmierne dotknutá, keď niekto o nej hovorí ako o hroznej osobe, pretože takou určite nebola. Bola síce náročná a netrpezlivá, ale aj zábavná a láskavá vtedy, keď bola potrebná vľúdnosť. Dvere do jej čierno-bielej kancelárie boli vždy otvorené, vždy vás dokázala udiviť svojou múdrosťou a vždy sa neuveriteľne starala o osobný život celého tímu. Napriek tomu bolo jej vlastné súkromie pre nás všetkých obrovskou záhadou. Všetko, čo sme o nej vedeli, bolo, že jej otec bol lekár a že sa kedysi túžila stať koncertnou klaviristkou. Nikdy o svojom súkromí nič neprezradila, aj keď sa hovorilo o tom, že pracovala pri norimberských procesoch (s vojnovými zločincami druhej svetovej vojny, pozn. red.) a že táto skúsenosť ju hlboko poznačila. Vôbec sme netušili, koľko má vlastne rokov, nikdy sa nevydala, ani nemala nijakého partnera, zbožňovala však svojich synovcov a netere, ktorí v jej živote znamenali veľmi veľa."
Ukážky najslávnejších obálok Vogue, ktoré vznikli za éry Beatrix Miller
text: Anna Salvová
zdroj: Vogue.co.uk
